Starý drevorubač
Rok: 1934 Proveniencia: K dielu je priložený posudok Dr. Kataríny Beňovej Technika: Olej na plátne Typ diela: Výtvarné umenie Rozmery: 34 x 32 cm Značené: Značené vľavo dole "34 J. Hála" Popis: „Starý drevorubač“ je žánrovým portrétom Jana Hálu z najlepšieho obdobia jeho tvorby. Po roku 1931 retrospektívny zámer postupne odvedie Hálovu maľbu od foklorizmu aj od rôznych plôh relatívne svojbytného skusovania rôznych polôh artistnej, rukopisnej štylistiky. Národopisný zreteľ i jeho nadosobný, postimpresívny štýlový výklad strácajú prvoradý význam. Kroj zaznamenávaný v jemných podrobnostiach stáva sa výtvarným prostriedkom vnútornej charakteristiky, bytostným znamením človeka. Na ceste od prostej krojovej štúdie k náročnejšiemu tvaru zohral, zdá sa, rozhodujúcu úlohu objav témy, ktorá sa stane pre maliara erbovou – portrétu važeckej mladuchy. Prvýkrát maľuje Hála Važeckú mladuchu v roku 1928. V nasledujúcom desaťročí sa opakovane vracia k téme, mení len podružné detaily. Precizovanú podobu dosiahne sujet napokon vo Važeckej mladuche s jablkom (1944). Svadobný motív je prenesený do roviny oslavy ženy – madony (alebo biblickej Evy), zrodenej z predstáv o lyrickej, nežnej a čistej duši slovenského ľudu. Je to skôr metafora než skutočnosť, viac sen, túžba ako realita. Práve preto je tento obraz i ďalšie podobné diela taký príznačný pre Hálovu neskoršiu tvorbu rokov 1931 – 1948. Opisovaný ideologizujúci (a idealizujúci) prístup uplatňuje Hála aj v ďalších námetovo príbuzných dielach (Dievča v obruse, 1937; Na slniečku. 1937; Starý Gruľka. 1937; Mariška Švihrová, 1938; Ženy s Važca. 1941; Zuzka, 1943; Žena v kacabajke, 1943; Baryšňa, 1943; Stará Kyciačka. 1943; S riečicou. 1943; Vo sviatok, 1944; Dievčatko v kvetoch. 1946; Marka Bocková. 1946; Matka, 1946 a viaceré ďalšie). Jan Hála sa teda v tvorbe po roku 1931 nestal niekým, kto zastal kdesi na polceste medzi Augustom a (dajme tomu) Úprkom s tým, že odmietol tak Augustov suchý verizmus, ako aj radikálny artizmus Úprku. Hálove neskoršie diela poukazujú až kdesi za Augustu, cez Věšína až k mánesovsko-alešovskej tradícii vzývania rodu, kmeňa, národa. Idealizujúci pátos sa ešte posilňuje v poslednom, početne najbohatšom okruhu zrelej maliarovej tvorby. Záujem o svojrázny ženský typ povyšuje Hála až do akéhosi maliarskeho (i ľudského) vytrženia nad obrazom pracujúceho človeka na monumentálnom pozadí tatranských brál. Prvým z týchto, zväčša veľkoformátových plátien je Rozsievač (1938) a potom nasledujú Ženci (1941), Do poľa (1943), S riečicou (1944), Bielenie plátna (1944), Na priadky (1944), Plenie ľanu (1945), S obedom (1945), Zbieranie zemiakov (1945), Babie leto (1946), Dievča s krčahom (1947), Jarná zem (1947), Dievča s chlebom (1950) a mnohé ďalšie.
Starý drevorubač
Rok: 1934 Proveniencia: K dielu je priložený posudok Dr. Kataríny Beňovej Technika: Olej na plátne Typ diela: Výtvarné umenie Rozmery: 34 x 32 cm Značené: Značené vľavo dole "34 J. Hála" Popis: „Starý drevorubač“ je žánrovým portrétom Jana Hálu z najlepšieho obdobia jeho tvorby. Po roku 1931 retrospektívny zámer postupne odvedie Hálovu maľbu od foklorizmu aj od rôznych plôh relatívne svojbytného skusovania rôznych polôh artistnej, rukopisnej štylistiky. Národopisný zreteľ i jeho nadosobný, postimpresívny štýlový výklad strácajú prvoradý význam. Kroj zaznamenávaný v jemných podrobnostiach stáva sa výtvarným prostriedkom vnútornej charakteristiky, bytostným znamením človeka. Na ceste od prostej krojovej štúdie k náročnejšiemu tvaru zohral, zdá sa, rozhodujúcu úlohu objav témy, ktorá sa stane pre maliara erbovou – portrétu važeckej mladuchy. Prvýkrát maľuje Hála Važeckú mladuchu v roku 1928. V nasledujúcom desaťročí sa opakovane vracia k téme, mení len podružné detaily. Precizovanú podobu dosiahne sujet napokon vo Važeckej mladuche s jablkom (1944). Svadobný motív je prenesený do roviny oslavy ženy – madony (alebo biblickej Evy), zrodenej z predstáv o lyrickej, nežnej a čistej duši slovenského ľudu. Je to skôr metafora než skutočnosť, viac sen, túžba ako realita. Práve preto je tento obraz i ďalšie podobné diela taký príznačný pre Hálovu neskoršiu tvorbu rokov 1931 – 1948. Opisovaný ideologizujúci (a idealizujúci) prístup uplatňuje Hála aj v ďalších námetovo príbuzných dielach (Dievča v obruse, 1937; Na slniečku. 1937; Starý Gruľka. 1937; Mariška Švihrová, 1938; Ženy s Važca. 1941; Zuzka, 1943; Žena v kacabajke, 1943; Baryšňa, 1943; Stará Kyciačka. 1943; S riečicou. 1943; Vo sviatok, 1944; Dievčatko v kvetoch. 1946; Marka Bocková. 1946; Matka, 1946 a viaceré ďalšie). Jan Hála sa teda v tvorbe po roku 1931 nestal niekým, kto zastal kdesi na polceste medzi Augustom a (dajme tomu) Úprkom s tým, že odmietol tak Augustov suchý verizmus, ako aj radikálny artizmus Úprku. Hálove neskoršie diela poukazujú až kdesi za Augustu, cez Věšína až k mánesovsko-alešovskej tradícii vzývania rodu, kmeňa, národa. Idealizujúci pátos sa ešte posilňuje v poslednom, početne najbohatšom okruhu zrelej maliarovej tvorby. Záujem o svojrázny ženský typ povyšuje Hála až do akéhosi maliarskeho (i ľudského) vytrženia nad obrazom pracujúceho človeka na monumentálnom pozadí tatranských brál. Prvým z týchto, zväčša veľkoformátových plátien je Rozsievač (1938) a potom nasledujú Ženci (1941), Do poľa (1943), S riečicou (1944), Bielenie plátna (1944), Na priadky (1944), Plenie ľanu (1945), S obedom (1945), Zbieranie zemiakov (1945), Babie leto (1946), Dievča s krčahom (1947), Jarná zem (1947), Dievča s chlebom (1950) a mnohé ďalšie.
Try LotSearch and its premium features for 7 days - without any costs!
Be notified automatically about new items in upcoming auctions.
Create an alert