Beschreibung:

Generál M. R. Štefánik
Rok: 1933 Proveniencia: Vzadu na podstavci nápis: "Aničke Wollmanovej - Fajnorovej venuje Ján Cáblik. Technika: Bronz Typ diela: Výtvarné umenie Rozmery: Výška 49,5 cm Značené: Značené vpredu dole "B. Kafka" Popis: „Generál M. R. Štefánik “ je zberateľsky vzácnym dokladom jednej dôležitej epizódy rozvinu nášho medzivojnového sochárstva. Súbeh na Štefánikov pomník pre Bratislavu bol vypísaný roku 1928. Po tom čo nepriniesol želateľné výtvarné výsledky, bol do užšej súťaže vyzvaný známy český sochár Bohumil Kafka (spolu s maliarom Jaromírom Jarešom a architektom Kamilom Roškotom), ktorý bol roku 1931 poverený realizáciou pomníka. (K vývoju pomníkového obrazu Štefánika v Kafkovom diele pozri bližšie: Pomník generála Štefánika v Bratislave. Volné směry, 26, 1928 – 29, s. 339; Žákavec, F.: Kafkuv návrh pomníku generála Štefánika v Bratislave. Umění 2, 1929, s. 234 – 237). Dielo uskutočnil v období, keď sa už uzavrela podnetná etapa jeho umeleckého vývoja zo začiatku storočia, pohybujúca sa na priesečníkoch impresionizmu, secesie a symbolizmu, teraz sa ako oficiálny český sochár-monumentalista vracal k tradičnému myslbekovskému chápaniu sochy. Ako miesto pre postavenie pomníka bolo určené bývalé Korunovačné (dnešné námestie Ľudovíta Štúra), odkiaľ len prednedávnom odstránili zvyšky rozbitého pomníka Márie Terézie. Konečné riešenie predstavovalo postavu Štefánika riešenú -- vzhľadom na zaužívanú ikonografiu tohto motívu v slovenskom sochárstve -- netradične, v leteckom úbore, ktorá sa nad kamenným plató dvíhala na vysokom podstavci. Za ním sa týčil mohutný železobetónový pylón ukončený bronzovým levom držiacim štátny znak. Pomník nemal šťastný osud -- už počas vzniku pod zámienkou obvinení z plagiátu sa stal terčom separatistických útokov a zákulisného politikárčenia, neskôr rôznych štátoprávnych úprav. V júni 1940 bol český lev, so štátnym znakom bývalého Československa aj napriek Kafkovmu protestu odstránený a postupne sa začal rozoberať aj pylón. Napokon však aj bronzového generála postihol podobný obrazoborecký osud ako jeho mramorovú predchodkyňu. Pomník bol odstránený roku 1954, socha generála bola údajne roztavená. Ján Cáblik (9. februára 1867 v Oroszlány v Maďarsku - 15. októbra 1943 v Bratislave). Bankovú prax začal v roku 1895 ako účtovník Myjavskej banky. V roku 1897 pôsobil istý čas v Trnave, kde pomáhal notárovi Františkovi Veselovskému pri zakladaní Trnavskej a vidieckej ľudovej banky. Začiatkom decembra toho istého roku prijal účtovnícke miesto v Dielni na náradie v Turčianskom Svätom Martine. K bankovníctvu sa vrátil až v marci 1902, tentoraz vo funkcii hlavného účtovníka a tajomníka správnej rady Krupinskej sporiteľne. O štyri roky neskôr nastúpil do Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom ako riaditeľ jej vrbovskej filiálky. V roku 1919 bol zvolený za hlavného riaditeľa Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom a v roku 1920 sa stal hlavným riaditeľom Hospodárskej banky v Trnave. Od roku 1922 v dôsledku fúzie Hospodárskej banky so Slovenskou bankou, Bratislava, viac ako rok zastával funkciu námestníka hlavného riaditeľa tohto najväčšieho slovenského peňažného ústavu. Po odchode zo Slovenskej banky zapojil sa do budovania nového typu roľníckych úverových ústavov, známych pod názvom Roľnícke vzájomné pokladnice. Týmto peňažným inštitúciám zasvätil Cablk osem rokov svojho života (1924 - 1932), najprv ako podpredseda správnej rady a neskôr, od roku 1926, ako hlavný riaditeľ ich centrály - Zväzu roľníckych vzájomných pokladníc. Anna Wollmanová (1902 – 1984) slovenská publicistka a predstaviteľka ženského hnutia v medzivojnovom Československu